zo Żabnicy, nar. 1937

Hudobník a staviteľ hudobných nástrojov, milovník tradície živieckych goralov. Narodil sa 7. marca 1937 v Żabnicy, býva v Bytomi. Pochádza z goralskej rodiny s umelecko-hudobnými tradíciami, preto nie div, že od najmladších rokov prejavoval hudobné nadanie. V skutočnosti očarovanie goralskou hudbou – spomína – začalo sa na Rysiance, kde sa páslo ovce. Tam som večer počul ako bača Jan Strzałka na Holi Pawlusiej hral na trubici, a odpovedal mu pastieri zo Slovenska. Bol to nezvyčajný dojem.

Jeho prvým učiteľom bol otec. Spolupracoval tiež s inými významnými hudobníkmi (s Janom Kawulokiem z Istebnej, Wojciechom Majerzem z Jeleśni), ktorých priateľstvo bolo preňho veľmi dôležité a inšpiratívne. V 60-tých rokoch 20. storočia s Władysławom Koniorom a Anielou Bednarz založil regionálny súbor v Żabnicy. V roku 1966 na príhovor náhodne spoznaného Tadeusza Maślanki sa pripojil k Regionálnemu súboru piesni a tancov Pilsko v Živci. Hral na husliach, gajdách, píšťalkách a trembitách v programoch, ktoré predvádzali tradičné pastierske melódie. Aj tam – v klubovni súboru Pilsko – začal vyrábať hudobné nástroje. Spomína, že s Feliksom Jankowskim začali od pastierskej trubice a rohu, ktorých zvuk sa im najviac nepáčil. Rozložili ich na súčiastky, vyčistili, vyrezali nové prvky, poskladali naspäť a zahrali. Onedlho začal pracovať pre Štátny súbor piesne a tanca Sliezsko, v ktorom bol dvadsaťpäť rokov. Hral na tradičných nástrojoch, vystupoval ako spevák a tanečník v goralskom pasme, naučil sa písať nôty. Oni ma aj odhovárali, chceli, aby som ostal insitným, ale ja som chcel písať vlastné melódie, hovorí.

Spolu so súbormi Pilsko a Sliezsko vystupoval na rozličných podujatiach po celom Poľsku. Koncertoval takmer vo všetkých európskych krajinách, aj v Amerike, Ázii a Austrálii. Nikdy nezabudol na svoje korene – rodinná Kapela Józefa Maślanki sa zúčastňovala mnohých prehliadok, získavala ocenenia a ceny publika. Nejedno ocenenie získala na Festivale folklóru poľských goralov v rámci Týždňa beskydskej kultúry. Ako hudobník koncertoval tiež samostatne, hosťujúc napríklad na sliezskych školách. 

Józef Maślanka urobil opravy viacerých hudobných nástrojov, predovšetkým huslí a heligóniek; vyrábal trubice, gajdy, píšťalky a fujary – pre kapely regionálnych súborov (o. i. Pilska, Jodeł), pre súbor Sliezsko, pre poľské súbory v zahraničí, ale tiež pre múzejné zbierky a muzikologické inštitúty. Jeho nástroje, nachádzajúce sa o. i. v múzeách v Bytomi, Živci, Szydłowcu, Lodži, ako aj hra na nich bola mnohokrát vyznamenávaná vo významných súťažiach a prehliadkach. V roku 1991 bol ocenený prestížnou Cenou Oskara Kolberga.

V súčasnosti je v dôchodku a čoraz viac času trávi v rodnej Żabnicy. Naďalej hrá, vyrába hudobné nástroje, šije goralské klobúky a krpce. Snaží sa dokumentovať staré tradície – zhromažďuje staré fotografie, informácie (zvlášť tykajúce sa hudby živieckeho regiónu), staré náradia z domácnosti (žarnov, nádoby na mútenie masla, pluhy). S odhodlaním odovzdáva svoje schopnosti vnukom.

http://ludowe.instrumenty.edu.pl/pl/instruments/show/instrument/4827

http://ludowe.instrumenty.edu.pl/pl/instruments/show/instrument/4861