z Istebnej, nar. 1899 – zom. 1976

Nadaný človek, neobvyklá osobnosť. Inštrumentalista, staviteľ ľudových nástrojov, ľudový rozprávač, aktivista a folklorista amatér. Tešil sa obrovskej popularite a uznaniu. Svoje záujmy a úctu voči tradícii si odniesol z rodinného domu. Jeho otec Michał Kawulok bol nielen významným spevákom a ľudovým rozprávačom, ale predovšetkým aktivistom, ktorý vždy zdôrazňoval poľský charakter rodného kraja a všade hájil záujmy goralov. Darmo ho nevolali „Kráľom hôr”.

Jan Kawulok, narodený 20. septembra 1899, stal sa známym z neobvyklého hudobného nadania. Od najmladších rokov hral spolu s bratom. Ako sedemnásťročný zhotovil prvé gajdy – nesmierne komplikovaný nástroj. Potom vyrábal trembity, pastierske rohy, píšťalky, fujarky a sovy – vyznačujúce sa výbornými zvukovými a estetickými prvkami. Pred druhou svetovou vojnou vyrábal kópie starých ľudových nástrojov na objednávku múzeí, a po vojne mnohé roky realizoval objednávky Cepelie.

Jan Kawulok krátku dobu hral aj v kapele súboru, ktorého zakladateľom bol Rudolf Szotkowski. V roku 1952 začal spolupracovať s Regionálnym súborom piesni a tancov Koniaków, táto spolupráca trvala vyše dvadsať rokov, až do smrti. Bol vedúcim kapely (v ktorej hrala jeho dcéra Zuzanna) a tiež sólistom. S Koniakowom vystupoval na území celého Poľska, ale aj vo viacerých európskych krajinách. Bol vždy prítomný na folklórnych podujatiach organizovaných v Beskydách. Zúčastňoval sa na rozhlasových a televíznych nahrávkach. Jeho poznatky a znalosť hudobnej tradície Sliezskych Beskýd využívali viacerí odborníci, o. i. Stanisław Hadyna, ktorý pripravoval program z tohto regiónu pre súbor „Sliezsko“.

Jan Kawulok chcel, aby folklór Sliezskych Beskýd spoznalo čo najviac ľudí. Preto v starom rodinnom dome - postavenom v roku 1863, ktorý bol výborným príkladom goralskej architektúry – založil v roku 1958 múzeum. Už na začiatku 60-tých rokov 20. storočia chalupu Kawuloka, naplnenú vlastnoručné vyrobenými nástrojmi a nábytkom, navštevovali početné výlety. Jan spolu s dcérou Zuzannou pripravovali ukážky vyroby jednoduchých hudobných nástrojov, a následne na nich zahrali. Po nejakom čase, vzhľadom na rastúci záujem, obmedzili sa len na koncerty na unikátnych ľudových nástrojoch. Po smrti umelca (13. mája 1976) sprevádzali po izbe jeho manželka Františka a predovšetkým dcéra, ktorej odovzdal svoje vedomosti, lásku a úctu voči svojej rodnej kultúre. 

Jan Kawulok mal ešte jedno nadanie. Miestni obyvatelia ho volali „opravárom”, pretože niekoľko desiatok rokov nastavoval ľuďom zlomeniny. Viacerí si dodnes pamätajú, že mal výnimočné rozprávačské a literárne schopnosti. Nielen výborne rozprával miestne legendy, bájky a rozprávania, ale často k ním pridával nové nite rozprávania.

Jan Kawulok dostal stovky diplomov a desiatky vyznamenaní. Udelený mu bol o. i. Zlatý kríž zásluhy, Zlatý odznak Zaslúžilý pre rozvoj Katovického kraja, odznak Zaslúžilý kultúrny činiteľ. Venovaných mu bolo množstvo článkov, fotografie vyrobených ním hudobných nástrojov sa nachádzajú vo všetkých knihách zaoberajúcich sa hudobným folklórom Sliezskych Beskýd. Je tiež jedným z prvých laureátov Ceny Oskara Kolberga, ktorú dostal v roku 1976.

http://katowice.tvp.pl/22646309/15112015

http://ludowe.instrumenty.edu.pl/pl/instruments/show/instrument/4727