z Lachowic, nar. 1925 – zom. 2009

Pokračovateľ rodinnej tradície vo výrobe drevených hračiek. Narodil sa 12. júla 1925 v Lachowiciach. Býval v Živci, kde zomrel 10. apríla 2009. Hračky vyrábal od roku 1940, v nadväznosti na vzory pochádzajúce z 19. storočia. Používal jednoduché, tradičné náradie. V dôsledku toho jeho výrobky (bričky, rebriniačky, táčky, kolotoče, „klepáky“, pretekárske koníky) sú charakteristické individuálnymi vlastnosťami – bohatou koloristikou, rastlinnými i geometrickými ornamentmi. Najväčšej obľube sa tešili malé drevené koníky. 

Spolupracoval s Cepeliou (poľský ÚĽUV) a krakovským družstvom Milenium, od roku 1951 bol členom Spolku ľudových tvorcov. Bol iniciátorom podujatí propagujúcich ľudovú hračku, čo vo veľkej miere prispelo k popularizácií tejto oblasti ľudového umenia a jej zástupcov. Napomáhala tomu aj vedená nim od roku 1990 vlastná Galéria ľudového umenia. Zúčastňoval sa trhov a jarmokoch ľudového umenia organizovaných na území celého Poľska. So svojimi hračkami bol aj v zahraničí – v Nemecku, Francúzsku, Maďarsku, Čechách a na Slovensku.

Teodor Biegun bol ocenený Cenou Ministra kultúry a umenia za výnimočné úspechy v oblasti popularizácie ľudového umenia (1996), Strieborným krížom zásluhy (1998), Striebornou medailou Jana Kilińského za zásluhy pre poľské remeslá (1998), Cenou Oskara Kolberga (2000).

Jeho práce sa nachádzajú v etnografických múzejných zbierkach v Toruni, Szydłowcu, Živci, Rabke, Bielsku-Białej, v Múzeu hračkárstva v Kielcoch a Ústave etnografie Poznaňskej univerzity.