z Rajczy, nar. 1900 – zom. 1988

Insitný ľudový umelec, neopakovateľná osobnosť. Narodil sa 10. septembra 1900 v Jeleśni. Býval v Rajczy, kde aj 23. januára 1988 zomrel. Zaoberal sa sochárstvom, maľbou na skle a plátne, tvoril aj grafiky. Čerpal zo starých vzorov, čítal knihy o umení, bol častým hosťom múzeí. Jeho prvým učiteľom – majstrom bol Ignacy Dunat – pastier s neobyčajnou predstavivosťou, autor vyrezávaných výjavov z krížovej cesty v kaplnke na Janikowej Grape.

Tematické spektrum rezbárskych prác Michała Boczka bolo rôznorodé. Prevládali sakrálne výjavy spojené so životom Krista, Pannou Máriou, Svätou Trojicou a svätcami. Najochotnejšie však vytváral podobizne svojho patróna sv. Michala Archanjela. Zaoberal sa aj svetskými témami spojenými s bežným životom goralov a ich folklórom – prezentoval hudobníkov, koledníkov, goralské tance, svadby. Okrem toho vyrezával historické postavy, robil betlehemy. Obyčajne používal lipové drevo a figuríny maľoval temperou alebo plagátovou farbou, zriedkavejšie ich ponechával surové alebo moril.

V obrazoch maľovaných na skle prevládala sakrálna tematika: Ukrižovaný Kristus, Panna Mária a svätci. Maľujúc kartušové obrazy, nadviazal zároveň do motívov výzdoby na tzv. živieckom druhu kroja – s charakteristickým bielym pozadím a girlandovým ornamentom pozostávajúcim z rastlinných prvkov, ako aj jeleśniańskeho druhu. Skúšal svoje možností aj v olejomaľbe na plátne (balkánske krajinky spojené so spomienkami z I. svetovej vojny, nepočetné portréty, krajinky z rodiska).

Michał Boczek vedel šikovne, s obrovským citom, využívať tradičné prvky a spájať ich s vlastnými výrazovými prostriedkami. Bol výborným koloristom – s pomocou farieb vyťahoval expresivitu postáv a zdôrazňoval dekoratívny raz ľudovej podobizne. 

Svoje umelecké záujmy neobmedzoval len výhradne na tvorbu. Bol okrem iného jedným zo zakladateľov Regionálnej izby tvorivej práce v Jeleśni (1973), kde po prvýkrát prezentoval svoje práce, a taktiež to o čom sa zriedkavo hovorí, tancoval v jeleśniańskom regionálnom súbore Združenia vidieckych gazdiniek. Od roku 1974 patril do Spolku ľudových tvorcov. V priebehu 7 rokov spolupracoval s Cepeliou.

Za svoju tvorbu získal viaceré ceny a vyznamenania v prestížnych sochárskych prehliadkach a maľbe na sklo. Vyznamenaný bol okrem iného Gavalierskym krížom radu Obrodenia Poľska.

Práce Michała Boczka sa nachádzajú v múzejných zbierkach vo Varšave, Krakove, Toruní, Nowom Sączi, Lodži, Rabke a Bielsku-Białej, ako aj v súkromných zbierkach – v Poľsku, Belgicku, Španielsku, Nemecku, Kanade, Švajčiarsku, USA, v Taliansku, vo Vatikáne, v Maďarsku.