z Jaworzynki, nar. 1934

Jeden z najznámejších a najuznávanejších rezbárov Sliezskych Beskýd. Narodil sa v roku 1934 v Jaworzynke, kde doteraz býva. Svoje umelecké záujmy rozvíjal v krúžku výtvarnej výchovy pre nadanú mládež v Istebnej-Andziołówke, pod vedením Ludwika Konarzewského. Tam spoznal taje sochárstva, kresby, maľby na skle a plátne, ako aj regionálnej ornamentiky.

Na začiatku tvorby (v rokoch 50. a 60. 20. storočia) robil basreliéfy, znázorňujúce bežný život obyvateľov obce, obrady, zvyky, zábavy a legendy. Prezentoval práce a činnosti na roli, na gazdovstve a v domácnosti (napr. ženy pri dojení dobytku, ženy mútiace maslo, páračky, postavy rozsievačov, oráčov, pastierov, žánrové scénky na holiach, zbojnícke scénky, hudobníkov). Spolu so školením svojich odborných schopností a získavaním skúseností sa objavili obrazové plastiky a rozšírilo sa tematické spektrum – o sakrálne práce. Jan Bojko vzal na seba realizáciu prezentácie Krista ustarosteného a Ukrižovaného (obľúbená téma umelca), výjavov z krížovej cesty, Piet, postáv svätcov, anjelov a betlehemov.

Jan Bojko vyrezáva predovšetkým v lipovom dreve (skúšal tiež v kameni). Staré kánony ľudovej rezby považuje za východiskový bod pre individuálne stvárnenie témy. Svoje práce necháva obyčajne surové, niekedy ich pokryje polychrómiou. Zriedkavo maľuje na skle a plátne, robí linoryty, ako aj drevoryty.

V 50-tých rokoch 20. storočia spolupracoval s Cepeliou. Je členom Spolku ľudových tvorcov a pravidelným účastníkov výstav, súťaží a veľtrhoch ľudového umenia. V roku 2009 získal Cenu Oskara Kolberga.

Práce umelca sa nachádzajú v múzeách a galériách na území celého Poľska (vo Wiśle, Bytomi, Gliwiciach, Bielsku-Białej, Varšave, Tešíne, Nowom Sączi, Rabke, Živci), ako aj v súkromných zbierkach, kostoloch a zahraničných kolekciách (v Nemecku, Francúzsku, Spojených Štátoch Amerických).