z Koniakowa, nar. 1941

Folklorista, výborný multiinštrumentalista a staviteľ ľudových hudobných nástrojov, charizmatický pedagóg, animátor a kultúrny činiteľ, aktivista citlivý na ľudské nešťastie. Narodil sa 9. decembra 1941 v Ustroniu-Lipowcu. Študoval na Vysokej pedagogickej škole v Gdańsku, ako aj v iných akademických strediskách (vo Varšave, Toruni, Lubline).V priebehu rokov (1963–1995) pracoval ako vychovávateľ a učiteľ na základných školách v Istebnej a Koniakowe, popularizoval medzi deťmi a mládežou miestne folklórne tradície. Folklór sa stal prostriedkom výchovy, vďaka jeho pôsobeniu v tvorivých skupinách, napr. formou obradového divadla. Predstavenia prezentované o. i. v televíznych programoch popularizovali folklór Sliezskych Beskýd v celom Poľsku a pre mnohých učiteľov sa stlali inšpiráciou v pedagogickej práci. Aktivity pokračujúce dodnes, nazývané Jozefom Brodom prirodzením divadlom, sú príkladom symbiózy človeka, prírody a kultúry. Osobitné chápanie miesta človeka v prírode, ktorej je súčasťou, stalo sa inšpiráciou pre realizáciu nezvyčajných predstavení v otvorených priestranstvách . Józef Broda sa ich zúčastňoval nielen ako inštrumentalista, ale často ako ich tvorca a režisér. 

Hudbu sa učil od najvýznamnejších majstrov svojho regiónu, o. i. od Jana Kawuloka. Hrá na každom goralskom hudobnom nástroji (trembite, gajdách, okaríne, píšťalkách, fujare pastierskej, husliach), ako aj na lístku alebo steble. Výborne spieva – tzv. bielym hlasom [pozn. prekladateľa: biely spev - špecifický typ spevu, spevácka technika typická pre ľudovú hudbu]. Vďaka terénnemu výskumu má k dispozícií bohatý repertoár piesní a žartovných piesní. Vo svojich začiatkoch sa zúčastňoval súťaží v hre na hudobných ľudových nástrojoch: je laureátom festivalov v Bukowine Tatrzańskej (1971), Kazimierzu nad Wisłou (1973) a Budapešti (1974). Mnohé roky spolupracoval s významnými skladateľmi: Ryszardom Gabrysom, Józefom Skrzekom, Januszom Kohutom. Bol realizátorom ich skladieb a spolutvorcom hudobno-folklórnych predstavení. Vystupoval individuálne, ale aj s detskými a mládežníckymi skupinami na folklórnych festivaloch a prehliadkach – v Bukowine Tatrzańskej, Zakopanom, Živci, Kazimierzu nad Wisłou, Płocku, Československu, Rusku, Švajčiarsku, Rakúsku, Francúzsku, v Maďarsku. Jeho nahrávky sa nachádzajú v archívoch rozhlasových a televíznych staníc vo Varšave, Krakove, Katoviciach, Vroclave, Budapešti, Kolíne. V roku 1997 nahral CD s názvom. „Symfónia o míňaní, živote, smrti…”, zhudobnený príbeh jedného dňa zo života ľudí hôr. Materiál bol nahratý v prirodzených podmienkach – v plenéri a v dome umelca na „Wyrszczku“ v Koniakowe.

Spolupráca Józefa Brody so starými hudobníkmi, ako aj všakovaké pokusy spôsobili, že sa naučil vyrábať hudobné nástroje, špecializoval sa vo výrobe jednoduchých pastierskych nástrojov. Myslím si, že výstavba je hľadaním, nachádzaním seba, lebo my sme takýmto Božím nástrojom. My ako osoba, ako jednotlivec. Nie ako voda, aj keď máme veľa z nej. Nie ako strom, aj keď by sme mali byť zakorenení v kultúrnych okruhoch. Nie sme vtákom, a predsa máme vlastnú predstavivosť. Ale sme isto zvláštnym bytím, osobou inou od všetkého, čo nás obklopuje. Nie je to krásne? Krása je na to, aby by sme ju oslobodzovali z ľudského bytia ako dobro, odpustenie, láska, radosť. To všetko môže rezonovať v obklopujúcom nás svete, ktorý Boh stvoril, aby sme sa ním nadchýnali, tak ako to robí dieťa, hovorí umelec.

Dlhé roky viedol prestížne podujatia: Medzinárodné folklórne stretnutia (v rámci Týždňa beskydskej kultúry), Celoštátnu Prehliadku ľudových kapiel a spevákov v Kazimierzu, Sviatok deti hôr v Nowom Sączi. Hral v predstaveniach, bol spolutvorcom rozhlasového vysielania pre deti, písal fejtóny. Zúčastňoval sa tiež na vzdelávacích programoch organizovaných Regionálnym kultúrnym strediskom v Bielsku-Białej a aj sám organizoval tvorivé dielne, učil deti stavby jednoduchých ľudových nástrojov z prírodných materiálov: z dreva, hliny, slamy, bazy čiernej, trstiny, peria.

Józef Broda je o. i. laureátom ceny Červenej ruže (1979) a Ceny Józefa Chałasińskiego za popularizovanie kultúry (1984). V roku 1995 bol vyznamenaný Cenou Oskara Kolberga. Je držiteľom Ceny Karola Miarki (2006), Striebornej medaily Zaslúžilý pre kultúru Gloria Artis (2008), Striebornú tešíňanku – Vavrín Tešínska (2012). V roku 2014 bol vyznamenaný Rytierskym krížom Radu obrodenia Poľska, a v roku 2016 dostal výročnú cenu Ministra kultúry a národného dedičstva.