z Wieprza, nar. 1933 – zom. 1979

Veľmi tvorivý, nepokojný duch, tvoril pre zachovanie krásneho ľudového umenia živieckeho ľudu. Narodil sa 22. novembra 1933 vo Wieprzi, tam aj zomrel 6. augusta 1979. Rezbárčiť začal vo veku dvadsiatich rokov – najskôr malé postavičky a hračky. Lajtmotívom jeho tvorby bol život na dedine. Vyrezal veľa vidieckych postáv s charakteristickými pracovnými nástrojmi, početné žánrové scénky, obnovil niektoré ľudové zvyky. Od iných ľudových tvorcov ho odlišovalo to, že často siahal po ženské a rodinné témy („Žena a dieťa”, „Materstvo”, „Rodina”, „Sviniarka”, „Žena s mierkou”, „Vidiecka matka s dieťaťom”, „Modliaca sa žena”, „Žena s košíkom”, „Žena s kanvicou pri nohách”, „Žena s varechou”, „Žena s maselničkou” a mnohé ďalšie). Zvláštnu skupinu tvorili práce sakrálneho charakteru. Vytvoril galériu Kristov ustarostených a Ukrižovaných, piet, svätých, ako aj početné betlehemy. Zaoberal sa aj tvorbou historických postáv, pamiatok a šperkov. Surovinou mu bolo lipové drevo, ako aj smreková kôra (z ktorej vznikali prekrásne vtáčiky, kaplnky, zárubne potrebné pri žánrových scénkach). Tieto materiály spracovával jednoduchým náradím – vreckovým nožíkom, nožmi, dlátami, sekerou. Práce nechával obyčajne v surovom stave, zriedkavo moril, maľoval len pár sôch.

Jan Ficoń patril do Spolku ľudových tvorcov. V rokoch 1965–1967 a 1969–1972 získal štipendia Ministerstva kultúry a umenia. Zúčastňoval sa súťaži na úrovní regionálnej a celoštátnej (získavajúc vysoké umiestnenia), ako aj prehliadok organizovaných živieckou skupinou umelcov „Różni“ (Rôzni), s ktorou bolo spojený. Jeho práce boli vystavované na skupinových výstavách umenia o. i. v Živci, Bielsku-Białej, Środzie Śląskej, Nyse, Łańcucie, Zabrzu, Gliwiciach. Nachádzajú sa aj v múzeu v Živci, Bielsku-Białej, Varšave, Toruni, Nowom Sączi, Lodži a Krakove, ako aj v súkromných zbierkach.