z Łękawicy, nar. 1925 – zom. 2009

Insitná tvorkyňa, hlboko spojená s vidieckymi reáliami a vidieckou tradíciou (s jej príznačným pohľadom, chápaním a interpretovaním sveta). Patrila do skupiny najvýznamnejších súčasných ľudových umelcov. Narodila sa 12. mája 1925 v Łękawici, tam aj 8. mája 2009 zomrela. Stretnutie s umením začala od ozdôb z papiera. Ceny získavané v tejto oblasti (1973, 1974) ju vcelku neuspokojovali. Preto začala pomáhať manželovi Jozefovi Hulkovi. On vyrezával figúrky, zostrojoval betlehemy, pripravoval mnohoramenné konštrukcie z líšt pre kolednícke hviezdy. Ona im dávala koncový umelecký ráz – dopracovávala detaily, maľovala figúry, vytvárala kroje pre bábiky, ozdobovala kolednícke hviezdy farebnými papierovými ornamentmi a drobno sekanými farebnými útržkami z krepového papiera. Na podnet manžela začala s maľbou na skle, zvečňovala žánrové scénky zo života vidieka, starodávne obrady, historické, ba dokonca literárne postavy. Lajtmotívom jej prác sa stala sakrálna tematika: podoby Panny Márie – Rychwałdzkej, Kráľovnej Poľska, Kráľovnej poľských rodín, Orodovnice a Potešiteľky; Krista – Ukrižovaného, Trpiteľa; postavy svätých a biblické výjavy.

Anna Hulka spolupracovala s Cepeliou, patrila do Spolku ľudových tvorcov. Svoje práce prezentovala na jarmokoch doma  Poľsku (v Bielsku-Białej, Živci, Zakopanom, Kazimierzi, Krakove) , ako aj v zahraničí (vo Francúzsku, v Nemecku, Čechách, Slovensku, v Maďarsku). Získala veľa cien a vyznamenaní, hlavne v súťažiach maľby na skle a obradovej plastiky (Toruň, Rabka, Nowy Sącz, Živiec, Bytom, Bielsko-Biała a Krakov).

Za vynikajúce úspechy v oblasti ľudového umenia získala (spoločne s manželom) mnohé medaily, vyznamenania a ceny o. i. prestížnu Cenu Oskara Kolberga (1992) a cenu Ministra kultúry a umenia (1998).

Práce umelkyne sa nachádzajú v etnografických múzeách, galériách umenia, súkromných kolekciách, a tiež v izbe vlastnej tvorivosti, existujúcej od roku 1991 izbe tvorivosti Anny a Józefa Hulkov v Łękawici.