Kawulok Zuzanna
z Istebnej, nar. 1938 – zom. 2018
Narodila sa 24. apríla 1938 v Tešíne, ale celý život býva v Istebnej. Je dcérou Jana Kawuloka – významného inštrumentalistu, a Franciszki Kawulok s rozprávačským nadaním. Rástla v pôvodnej goralskej chalupe, vychovávaná v úcte voči rodnej tradícii. Rozprávačský talent zdedila po rodičoch. Hrať na husliach a iných goralských nástrojoch ju naučil otec, spolu s ním vyrábala jednoduché hudobné nástroje. Na jeho príhovor sa v roku 1955 pripojila k Regionálnemu súboru piesni a tancov Koniaków. Najskôr tancovala a spievala, potom hrala v kapele na husliach a pamiatkových pastierskych nástrojoch. V roku 1981 roku sa stala umeleckou vedúcou a plnila túto funkciu desať rokov. Spolu s Koniakowom prezentovala pôvodný folklór Sliezskych Beskýd nielen v Poľsku, ale aj v Taliansku, Rakúsku, Holandsku, Nemecku, ZSRR, Bulharsku, Francúzsku, Turecku, Grécku. Bez pochýb sa spolupodieľala na úspechoch súboru. Zuzanna Kawulok bola tiež hudobnou inštruktorkou Destského regionálneho súboru Jana Kawuloka v Koniakowe. V rokoch 1976–1985 školila deti v hre na fujare v rámci mimoškolskej činnosti pri Základnej školy č. 1 v Koniakowe.
Mnohokrát sa zúčastňovala – najskôr s otcom a potom samostatne – súťaží a prezentácií inštrumentalistov alebo ľudových rozprávačov, o. i. v Poznaní, Katoviciach, Bukowine Tatrzańskej, Zakopanom, v Strakoniciach (Čechy). Bola účastníčkou miestnych i celoštátnych podujatí, nielen folklórnych. Natáčala pre rozhlas i televíziu.
Veľa rokov učila miestne deti jazyka esperanto, o ktorý sa začala zaujímať v roku 1958 a od tej doby bola propagátorkou esperantského hnutia. Od roku 1974 vystupovala na podujatiach venovaných esperantu doma i v zahraničí. Ľudové rozprávania v tomto jazyku prednášala v Československu, NSR, NDR, Belgicku, Veľkej Británii, Švédsku a v Maďarsku. Za najväčší úspech považuje prezentáciu ľudovej kultúry Sliezskych Beskýd pred dvoma tisícmi poslucháčov na Svetovom kongrese esperantistov v Štokholme v roku 1980.
Po otcovej smrti sa stala sprievodkyňou po Regionálnej izbe U Kawuloka. Vedela so záujmom rozprávať o bohatej kultúre beskydských goralov – obradoch, zvykoch, kroju a hudbe, prezentujúc pritom typické vybavenie goralskej drevenice, ako aj znenie goralských píšťal, fujariek, rohov a trembít.
Okrem toho je autorkou zaujímavých, písaných nárečím básní, z ktorých viaceré boli vytlačené v lokálnej tlači. Ospevuje v nich krásu rodnej prírody, zeme, kde nejpiekni spiywajom... ptosięta wiosnóm, nejcistszi źródełka spod kamiyni bijóm...
Zuzanna Kawulok je členkou Beskydského oddelenia Spolku ľudových tvorcov, v priebehu dvoch prvých volebných období bola jeho predsedníčkou (1981–1986). Je čestnou členkou CIOFF-u a Matice Tešínska.
Jej prínos pre tvorivú kontinuitu a popularizáciu ľudovej kultúry je významný. Dosvedčujú o tom aj početné vyznamenania, o. i. Bronzový kríž zásluhy (1966), odznak Zaslúžilá kultúrna činiteľka, ako aj ceny: individuálna Predsedu vlády za šírenie a propagáciu ľudovej kultúry a umenia medzi deťmi a mládežou (1984), Ministra kultúry a umenia, krajská, Komunálneho zväzu Tešínska – Strieborná Tešíňanka (1999). V roku 1994 dostala Cenu Oskara Kolberga.