z Babína, nar. 1906 – zom. 1995

Jeden z najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Zakladateľ rodinných sochárskych tradícií, so skutočným geniálnym nadaním. Narodil sa 28. augusta 1906. K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil, v rokoch 1920-1930, od sv. Lucie až do Troch kráľov koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom. Popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch minulého storočia sa o tvorbu Štefana Siváňa začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracovaných námetov. Hľadal vlastné vyjadrenia typických vlastnosti postáv. Jeho tvorba bola intuitívna, spontánne sa snažil zachytiť v dreve vlastný postoj k životu, svoju osobnosť. Nevenoval pozornosť detailom, nemal prepracovanú uhladenú rezbu, ktorá by sa vyznačovala technickou kvalitou remeselnej práce (sochy boli nerovnomerné, surové). Postupne sa jeho práce stali predmetom záujmu galérií, múzeí, súkromných zberateľov. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.

V tvorbe Štefana Siváňa by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Prevládala postava dedinského človeka – pri práci a zábave, s radosťami i smútkami každodenného života. Umelec vyrezával roľníkov, pastierov, goralov, hudobníkov, ale aj rodinu (často zobrazoval matku obklopenú deťmi). Nechýbali tiež biblické výjavy zo Starého i Nového zákona (o. i. piety, Madony, Adama a Evu), ako aj betlehemy, ktoré ho sprevádzali celým životom. Tretiu skupinu prác tvorili zvieratá: medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce, ako aj exotické zvieratá- slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare ženských postáv v životnej veľkosti. Nikdy neslúžili svojmu účelu, ale tvorca ich po technickej stránke domyslel do posledného detailu. Štefan Siváň bol výborným rozprávačom. Každá socha mala svoj príbeh a keď sa s ňou lúčil aj s ním ju odovzdal novému majiteľovi.

Diela sochára z Babína boli ocenené nielen doma, ale i v zahraničí. Štefan Siváň bol pravidelne zastúpený na prehliadkach medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky bolo možné obzerať v Hornom Smokovci, Námestove, Dolnom Kubíne, Východnej a Nowom Sączi (Poľsko). V roku 1982 sa zúčastnil veľkolepej prehliadky súčasného insitného umenia v Paríži. Dostalo sa mu tak ocenenia najvyššieho: vstúpil do siene slávy svetových insitných tvorcov.

Umenie Štefana Siváňa je bezkonkurenčné. Žiaden iní slovenský ľudový umelec nedostal do vienka tak obrovskú silu predstavivosti a tvorivej invencie, také nadanie ako on. Bol malý rastom, ale veľký dielom, v ktorom zachoval insitný, ľudový spôsob pohľadu, chápania a interpretovania sveta – svojrázne rozprávanie jednoduchého človeka o vlastnej krajine, každodenných radostiach i starostiach.