Wałach Zbigniew
z Istebnej, nar. 1961
Pochádza z rodiny umelcov (maliarov, básnikov, hudobníkov) inštrumentalista a skladateľ – odhaľuje to, čo je v tradičnej hudbe najkrajšie. Zaslúžilý regionalista, vďaka ktorému mladí sa vracajú ku svojím koreňom a hrajú skladby z vlastného regiónu. Narodil sa 23. apríla 1961 v Istebnej. Kontakt s umením mal od detstva. Jan – nestor rodiny Wałachov, bol známym umelcom maliarom, žiakom takých učiteľov ako Julian Fałat alebo Józef Mehoffer. Mal veľký vplyv na rozvoj umeleckých záujmov Zbigniewa Wałacha – bol prvou veľkou autoritou, rovnako ako otec František a strýko Antoni Michałek; všetci traja hrali na husliach. Dom bol preto vždy plný hudby – predovšetkým vo vianočnom období a čase rodinných stretnutí. Rodina Wałachov kládla veľký dôraz na kontinuitné zachovanie tradície, zvykov a obradov beskydských goralov. Odtiaľ sa vzala Zbigniewova záľuba k histórii a kultúre svojho regiónu. Hlboko zakorenená tradícia vždy pretrvá, ale je potrebné hľadať neustále možnosti jej vtláčania, zdôrazňuje umelec.
Zbigniew Wałach hrá na husliach, gajdách, píšťalkách, zostrojuje nástroje (gajdy, fujarky, píšťalky, pastierske rohy) a učí na nich hrať. Ako hovorí: Prostredníctvom hudby človek vyjadruje svoje najskrytejšie city, ona korešponduje s vnútorným stavom. S jej pomocou prenášame do súčasnosti istú batožinu tradície, pamäti, ktorá siaha do sveta našich majstrov predchodcov. Zasa hudobné nástroje, spôsob ich výroby a zvuk, s veľkou jednoduchosťou umožňujú nielen prezentovať vlastné nálady, ale súčasne vrátiť sa v čase do minulosti. Pretože podstata hudby je v jej dorozumievacích funkciách, presahujúcich hranice reálneho materiálneho sveta a každodennosti. Vychoval mnohých mladých huslistov a gajdošov. Jedným z prvých jeho žiakov bol Jan Kaczmarzyk, s ktorým hral v Kapele Wałasi. Dbá aj na kontinuitu a rozvoj tradičnej hudby svojho regiónu – školí predovšetkým deti, ale svojimi znalosťami sa ochotne delí aj so všetkými. Podelenie sa o hudobné skúsenosti je súčasťou moje záľuby. Nezadržím pre seba tajomstva, pretože sám stále hľadám. Neustály pohyb je stavom podnecujúcim rozvoj. […] nechávajúc svoje skúseností iným, idem ďalej. […] Je to prirodzená vec, že v istom okamihu žiak odchádza od majstra a vytvára vlastnú skutočnosť, aby sa vedel nájsť vo svojom svete. Výsledným cieľom je nezávislosť žiaka. […] Keď sa vieme odhaliť pred druhými, tak sa potom i pred nami odhalia nové obzory – zdôrazňuje.
Súčasne Zbigniew Wałach prezentuje svetu staré, tradičné melódie, dávajúc im nový význam a znenie. Základom jeho tvorby je účasť vlastnej invencie, predstavivosti a predovšetkým duše. Vydal niekoľko CD s tradičnou hudbou a vlastnými skladbami. Nadväzuje na spoluprácu s hudobníkmi zastupujúcimi iné regióny a hudobné žánre, o. i. s Janom Karpielem-Bułeckou, Kazimierzom Urbasiom (skupina Torka), Andrzejom a Bolesławom Niedobami (z Mostov pri Jabłonkowe), súborom Skalni (z Krakova), s Bartłomiejom Kudasikom, Wojciechom Topą, Sebastianom Karpielem-Bułeckou; a aj s Antkom Gluzou, Czesławom Węglarzom, Józefom Brodou, Józefom Skrzekom, Stanisławom Dejou, bratmi Lasoniami, bratmi Pospieszalskimi, Barbarou Pakurou. Okrem toho sa naďalej aktívne podieľa na kultúrnom živote svojej obce, podporuje zvýšenie záujmu o hudobnú kultúru a miestne tradície.
Je laureátom prestížnej v oblasti folklóru Ceny Oskara Kolberga, ktorú dostal spoločne s Janom Kaczmarzykom v roku 2004 za udržiavanie tradícií, školenie mladej generácie a celkovú tvorivú prácu. Dostal tiež cenu Ministra kultúry a umenia, Tešínskeho okresu v oblasti kultúry, Vavrín striebornej Tešíňanky. Bol štipendistom Ministerstva kultúry a národného dedičstva.